Počet migrantov na Slovensku rastie, ale ide skôr o lacnú pracovnú silu. Kým vyspelý svet súťaží o talenty, Slovensko ich nielenže nezískava, ale prichádza aj o vlastné.
„Nie je nič zlé na tom, keď chce mladý človek spoznať svet, získa nové skúsenosti a kontakty. Problém nastáva, keď sa to deje masovo a významná časť z nich sa už nevráti,“ hovorí profesor ekonómie na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni Martin Kahanec, ktorý sa špecializuje na trh práce.
Slovensku chýba systematický prístup lákania talentov a práce s diaspórou, teda udržiavania kontaktov s tými, čo odišli do zahraničia.
„Ak porovnáme naše mzdy v eurách s ostatnými krajinami a zároveň zohľadníme náklady na život, rozdiel sa výrazne zmenší. Za slovenský príjem vieme zabezpečiť dôstojný život v kruhu blízkych, ak chceme, aby naše deti poznali starých rodičov nielen cez zoom,“ tvrdí Martin KAHANEC.
Čo sa v rozhovore dočítate?
- Ako ovplyvňuje výška platov odchody Slovákov do zahraničia,
- V čom Slovensko zlyháva, keď láka investorov,
- Prečo vládne na Slovensku obrovská skepsa,
- Ako by mali politici pristupovať k spoločnej ekonomickej vízii?
Nedostatok pracovných síl je dlhodobý problém, ktorý bude negatívne ovplyvňovať kvalitu života a verejné financie. Kde nastala chyba?
Kľúčová je demografia. V druhej polovici 70. rokov sa na Slovensku rodilo až okolo stotisíc detí ročne, no dnes na trh práce vstupujú ročníky zo začiatku storočia, keď sa rodilo len 50- až 55-tisíc detí. To je obrovský deficit.
Druhým faktorom je dynamika technologických zmien a vzdelávacieho systému. Technológie sa rýchlo menia a naše školstvo na to dostatočne nezareagovalo. Zaostáva v príprave absolventov na potreby trhu práce.
Špeciálnou kategóriou je vysoké školstvo, kde sa ťažko presadzujú štrukturálne reformy. Po Nežnej revolúcii neboli univerzity prioritou a vznikol na nich veľký deficit dôvery, efektívneho riadenia a strategického vedenia. Ich reputáciu odráža odlev mozgov do zahraničia a do biznisu, a nepomohli ani negatívne skúsenosti študentov v porevolučnom období.
V posledných rokoch nastal výrazný posun a mnohí kolegovia a kolegyne začali meniť univerzity zvnútra. Už nejde len o ostrovčeky pozitívnej deviácie. Kým si to však verejnosť všimne, ešte to potrvá. Medzitým budú mladí ľudia odchádzať na zahraničné univerzity a mnohí z nich sa už nevrátia.
Je obmedzený ľudský kapitál dôležitým faktorom, prečo zahraniční investori nevidia v Slovensku dostatočne perspektívny trh?
Áno. Keď sa investor rozhoduje pre novú investíciu, zohľadňuje, či je na danom trhu dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, funkčný mechanizmus na vyjednávanie o mzdách a pracovných podmienkach a legislatíva, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva, predvídateľnosť a minimalizuje podnikateľské riziká.
Investor, ktorý očakáva odbyt na domácom trhu, sleduje aj kúpyschopnosť potenciálnej klientely v regióne, ktorú tiež výrazne ovplyvňuje demografia.
Dôležitým faktorom sú aj vybudované dodávateľsko-odberateľské reťazce, ktoré zabezpečujú plynulé dodávky vstupov a distribúciu výstupov.
Ako z toho vychádza Slovensko?
Ako v čom. Čo sa týka vyjednávania o mzdách, možno badať veľký posun sociálnych partnerov ku konštruktívnemu dialógu a modernizácii. Ide až o generačný posun v odboroch, ktoré si dlho niesli negatívnu nálepku pre svoje prepojenie na politické strany, či už pred rokom 1989, alebo aj po ňom. Nepomohlo ani podanie ruky vedúceho odborára pravicovému extrému.
Súčasné vedenie odborov sa však od týchto neduhov jasne dištancovalo, čím posilnilo ich nezávislosť a zároveň aj legitimitu a politickú silu. Zároveň systematicky modernizuje odbory smerom k vyspelému európskemu štandardu.
Podľa prieskumu Slovak Business Agency z roku 2021 sa medzi najväčšie prekážky v podnikaní malých a stredných podnikov radia nestabilita a nejednoznačnosť zákonov a právnych predpisov, nízka dostupnosť a kvalita pracovnej sily, slabá vymožiteľnosť práva cez súdy a korupcia.
V menšej miere sú to aj kvalita a dostupnosť infraštruktúry, obmedzenia pri vstupe na trh a iné protikonkurenčné praktiky, či organizovaný zločin a vydieranie.
Žiaľ, v poslednom období sa podnikateľské prostredie zhoršilo aj v oblasti korupcie. Meraná korupcia na Slovensku klesala do roku 2023 na historické minimá, no opäť začína narastať, čo sa odráža aj v negatívnej nálade spoločnosti.
A čo dane, najmä tá transakčná?
Je škodlivé, ak štát vstupuje do podnikania na úrovni, kde si podnikatelia medzi sebou vymieňajú tovary a služby. Transakčnou daňou im štát hádže piesok do súkolia dodávateľsko-odberateľských vzťahov.
Možno ste si tiež všimli, že zrazu má každý pokazený platobný terminál a berie len hotovosť. Časť ekonomiky sa tak presúva do sivej zóny.
Toto všetko nielenže spomaľuje ekonomiku, ale zároveň to bude mať negatívny dosah na výber iných daní, napríklad DPH alebo dane z príjmu.
Migranti neberú prácu Slovákom
Pokiaľ ide o slovenský trh práce, dá sa zachrániť migráciou?
